Hlavné mesto Slovenskej republiky sa rozkladá na ploche 36 700 hektárov. Zaraďuje sa medzi najmladšie hlavné mestá Európy s populáciou takmer pol milióna obyvateľov. Mnohé jej pamiatky, ktoré dokumentujú časť histórie, nájdeme v Starom Meste. Ide o turistami najnavštevovanejšiu časť Bratislavy.

Okrem historických pamiatok nájdeme v centre aj mnoho reštaurácií, galérií, veľvyslanectiev, konzulátov, štátnych úradov a inštitúcií. Unikátnym je Bratislavský hrad so štyrmi vežami týčiaci sa nad Dunajom. Prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 907. Za čias Márie Terézie sa stal prestížnym kráľovským sídlom. V najslávnejšom období Bratislavu každý rok približuje aj jedno z najznámejších podujatí Slovenska – bratislavské Korunovačné slávnosti.

Viac ako sto rokov boli v prevádzke aj známe obľúbené bratislavské kúpele Grössling vybudované na brehu Dunaja. Populárne boli najmä preto, že v časoch ich vzniku si nie každý mohol dovoliť mať doma vaňu. Na prelome 19. a 20. storočia žali úspech návštevnosti prominentných ľudí z celej Európy, ale aj chorých detí, ktorým v liečbe pomáhala rehabilitácia v rámci kúpeľov. Od roku 1994 sa v nich už však neokúpal nikto a lukratívna poloha zanedbaného komplexu ich areálu plesnivie a rozsýpa sa blízko od centra Bratislavy.

Za 25 rokov od revolúcie štát dokázal, že nie je schopný riadiť ani jeden z rezortov. Vysoká miera korupcie a neschopnosť politikov, ktorí spolu s vyvolenými oligarchmi rozkrádajú štátny majetok vrátane eurofondov, postupne zlikvidovali fungujúce zdravotníctvo, školstvo, poľnohospodárstvo a ťažký priemysel. Improvizácia vlády so zákonmi ničí podnikateľské prostredie, čím sa Slovensko bez akejkoľvek koncepcie so svojím zúfalým sociálnym systémom stalo jednou z najpomalšie sa rozvíjajúcich krajín Európy.