Po Švédsku existuje v Európe snáď už iba jediná slobodnejšia krajina, ktorá má výrazne menej obmedzení, rúška sa tam skoro vôbec nenosia a ktorej prezident odporúčal fungovať čo najviac v normále – Bielorusko.
Ako je možné, že tento štát neskolaboval? Prezident Alexander Grigorievič Lukašenko v čase, keď pandémiu zatienil negatívny geopolitický záujem, sa nepodvolil lobingu. Nezatvoril hranice a nezakázal hromadné podujatia, keď všetky okolité krajiny urobili práve toto. Aj napriek mediálnemu tlaku skreslenými informáciami o Bielorusku v prozápadných médiách vydržal a suverenitu krajiny “nepredal”.
V čase najväčšej paniky v prvej vlne pandémie ho preslávili aj vyjadrenia, že proti koronavírusu pomôže vodka, sauna a predovšetkým práca.
SITA v apríli k Bielorusku písala: „V Bielorusku život funguje naďalej presne tak, ako predtým, nikto nehovorí o zákaze vychádzania ani obmedzení stretávania sa s inými ľuďmi. Ulice sú plné ľudí, rovnako ako kedykoľvek predtým, konajú sa kultúrne podujatia a pokračujú aj športové súťaže, čím sa napríklad bieloruská futbalová liga stala veľkou celosvetovou raritou a majú o ňu záujem aj zahraničné televízie.“
Od 23. januára Bielorusi testovali obyvateľov pomocou testov z Číny či Ruska. Neskôr vyvinuli vlastné testy a testovanie prudko zintenzívnili. Hromadne však nenakupovali neschválené a chybné testy, ako to robí vláda Slovenskej republiky.
Článok v BMJ upozorňuje na dva zásadné fakty, ktoré Bielorusko predurčili na to, aby boj s koronavírusom takto perfektne zvládlo: Bielorusko je „veľmocou” v počte nemocničných lôžok. Má 11 lôžok na 1000 obyvateľov. Oproti tomu majú napr. Nemci 8 a Veľká Británia iba 2,5, Slovensko 5,8. Má veľmi málo obyvateľov v zariadeniach pre seniorov. Konkrétne 203 na 100-tisíc obyvateľov. Pre porovnanie, Slovensko ich má 781, Veľká Británia 847, Belgicko až 1 232 a Švédsko dokonca až 1 276. Oveľa viac seniorov tak má Bielorusko „izolovaných“ na dedinách či v bytoch.
Bielorusko má fungujúce nemocnice vybavené na prekvapivo vysokej úrovni a patrí medzi štáty s najväčším počtom zdravotníkov.
V septembri 2020 sa začala pomaly v Bielorusku dvíhať druhá vlna, ktorá začala vrcholiť v decembri a až v polovici januára 2021 začala pozvoľna klesať. Koncom minulého roka s účinnosťou od 21. decembra Bielorusko uzavrelo pozemné hranice. Počas druhej vlny mohli mať určitý vplyv na čísla aj časté protesty proti prezidentovi Lukašenkovi. Aj nový rok v Minsku sa oslavoval hromadne a slobodne.
Akým zázrakom sa Bielorusku podarilo zabrániť prenikaniu ďalších “infekčnejších mutácií” nie je známe, no Bielorusko tiež očkuje. Využíva ruský Sputnik V, ale aj čínske vakcíny. Podobne ako Srbsko vykazuje iba ojedinelé a ľahké nežiadúce účinky v porovnaní s vakcínami obsahujúcimi rekombinant.
K 18. 2. 2021 Bielorusko vykazovalo 1 885 covidových úmrtí. Pre porovnanie, Švédsko, ktoré má iba o niečo málo väčšiu populáciu, k rovnakému dátumu vykazuje 12 598 obetí. Paradoxne, táto „posledná diktatúra Európy“ popri potláčaní politických práv zabezpečila a aj zabezpečuje svojim ľuďom v ostatných občianskych právach takú mieru slobody, akú počas rôzne intenzívnych epidemiologických obmedzení nevidieť nikde v Európe.
Od Bieloruska sa môžeme naučiť, ako mať dobre materiálne a personálne zabezpečené zdravotníctvo, čo stojí nemalé prostriedky z verejných zdrojov.V európskych krajinách sme mohli hlavne v letných mesiacoch vidieť výrazný ústup počtu koronavírusových prípadov. V mnohých krajinách tomu predchádzala nejaká miera lockdownu. Bielorusko fungovalo v podstate stále rovnakým spôsobom a tento výrazný pokles prípadov sa vyskytol aj tam. Ďalej sa ukazuje, aké dôležité je zachovať pokoj a nešíriť paniku zo strany štátnych predstaviteľov či masmédií.
