Ak sa vyberiete do Maroka, poskytneme vám niekoľko užitočných rád, aby ste ľahko a s eleganciou predišli prípadnému faux pas. Aj keď je to už dnes pomerne bezpečná krajina, treba si pred jej návštevou osvojiť zopár spoločenských pravidiel. Prvou z dôležitých zásad je nevstupovať do mešity, pretože sú prístupné iba moslimom, výnimku, samozrejme, tvoria tie, ktoré sú určené len pre turistov. Za spoločenský prešľap budú Maročania určite považovať to, ak vás uvidia jesť na ulici za chôdze. U nich totiž platí, že vždy, keď idú jesť, sadnú si a všetko odložia bokom.
Na verejnosti nie je vhodné sa nahlas smiať alebo kričať, je to vrcholne neslušné. Čo sa týka zákonov stanovujúcich vhodné oblečenie, žiadne nie sú. Dá sa povedať, že si tu môžete obliecť, čo len chcete. Všeobecne ale platí, že ak budete príliš odhalení, pritiahne to pozornosť. U mužov je to znak nedostatku štýlu a u žien nedostatku slušnosti. Pokiaľ ide o samotných Maročanov, sú veľmi zdvorilí. Zvyčajne sa pýtajú na rodinu či ako sa máte a za rovnako zdvorilé budú považovať, ak im odpoviete na všetky otázky.
Ak sa s nimi pustíte do hlbšieho rozhovoru, rozhodne vynechajte témy ako politika, náboženstvo, západná Sahara alebo Blízky východ.
Keď vám bude niekto z domácich obyvateľov ponúkať mätový čaj alebo cukrovinky, neodmietnite ich, je to istý prejav úcty. Maročania sú známi ako štedrí hostitelia. Ďalšia vec, ktorá Maročanom prekáža, je to, ak ich fotografujete. Títo ľudia si svoje súkromie vážia. Mali by ste si preto dávať pozor na to, kam namierite svoj fotoaparát. Úplne nevhodné je fotiť modliacich sa ľudí, príslušníkov polície, armády alebo úradné budovy. V Maroku nie je dovolené chodiť po uliciach s fľašou alkoholu v ruke a už vôbec nie piť na verejnosti. Pre miestnych je úplne zakázaný a často sa spája aj s trestnou činnosťou.
Turisti, ktorí by radi išli na drink, môžu navštíviť bary vo veľkých hoteloch alebo ísť do licencovanej reštaurácie. Ďalšou podstatnou zásadou, na ktorú treba pamätať, je neprisahať – za žiadnych okolností a v žiadnom jazyku. Miestni by vám mohli rozumieť a to, čo už raz sľúbite, je pre nich záväzné. S veľkou pravdepodobnosťou narazíte v tejto krajine aj na faux guide – čo vo francúzštine znamená falošný sprievodca. Ide o chudobných ľudí, ktorí sa takto živia na úkor turistov. Budú sa snažiť nahovoriť vás, aby vás mohli sprevádzať po turistických pamiatkach, avšak zapýtajú si viac ako oficiálni sprievodcovia. Najlepšie bude, ak si ich jednoducho nebudete všímať. Prekvapiť by vás nemalo ani to, keď zbadáte dvoch mužov, ako sa držia za ruky. Považuje sa to ale za znak skutočného priateľstva ako v iných arabských krajinách.
