Viditeľnosť je v leteckej doprave kľúčová. V prípade adekvátneho vybavenia dráhového systému letiska, technických parametrov lietadla a certifikácie posádky, lietadlá i počas hmly na letiskách bezpečne pristávajú a vzlietajú z nich. Vďaka súčasným moderným technológiám hmla už neznamená okamžité „uzemnenie“ lietadiel tak, ako to bolo pred rokom 1968, keď bolo prvé dopravné lietadlo certifikované na pristátie za zníženej viditeľnosti. Dnes sa procesu prevádzky za nízkej viditeľnosti na letiskách zúčastňuje viacero zložiek riadenia tak, aby bola zachovaná bezpečnosť civilného letu.
V našich podmienkach ide o Letové prevádzkové služby SR, Slovenský hydrometeorologický ústav a v neposlednom rade o letiskovú spoločnosť. V prípade letiska je nevyhnutnou podmienkou na prevádzku za nízkej viditeľnosti vybavenie vzletovej a pristávacej dráhy osovým svetelným radom, svetlami dotykového pásma a osovým svetelným vedením na rolovacích dráhach, ktoré navádzajú lietadlo až na jeho stojisko, resp. zo stojiska na vzletovo-pristávaciu dráhu v prípade odletu.
Základom je vybavenie vzletovo-pristávacej dráhy systémom ILS (Instrument Landing System). Ide o systém pre prístrojové priblíženie, ktorý sa skladá z ILS localizera zabezpečujúceho horizontálnu navigáciu lietadla na pristátie a z ILS glide-path, ktorý navádza lietadlo po danej zostupovej rovine do vopred definovaného bodu dotyku na dráhe. Ďalším nevyhnutným faktorom je prístrojové vybavenie lietadla a certifikácia posádky, ktorá musí prejsť dodatočným výcvikom na vykonávanie letov za nízkej dohľadnosti.
Ak nie je jedna z uvedených podmienok splnená, dochádza k divertom, t. z., že lietadlo pristane na inom ako vopred plánovanom letisku, kde to poveternostné podmienky dovoľujú. Rozhodnutie odklonu lietadla na iné letisko je plne v kompetencii kapitána lietadla, pričom diverty sú bežnou súčasťou leteckej dopravy. Letecké spoločnosti sa však snažia minimalizovať ich počet, nakoľko pre ne predstavujú dodatočné náklady v podobe zabezpečenia náhradnej, obvykle pozemnej dopravy do pôvodnej cieľovej destinácie, ubytovania pre cestujúcich, poplatkoch za pristátie lietadla na diverznom letisku a i. Vybavenie Letiska Bratislava: Dráhový systém bratislavského letiska tvoria dve na seba kolmé vzletovo-pristávacie dráhy a rolovacie dráhy.
Dráha 13-31, ktorá je hlavnou dráhou, je v smere 31 vybavená systémom svetelných a navigačných zariadení umožňujúcich presné priblíženie za podmienok IIIA. kategórie poveternostných miním ICAO (International Civil Aviation Organization). To znamená, že umožňuje prístrojové priblíženie za podmienky, že okamžitá nameraná dráhová viditeľnosť v mieste dotyku nie je menšia ako 200 m. Dráha 04-22 je v smere 22 vybavená svetelnými a rádionavigačnými zariadeniami pre presné priblíženie za podmienok I. kategórie poveternostných miním ICAO.
Táto umožňuje prístrojové priblíženie za podmienok, že všeobecná viditeľnosť, napr. v blízkosti meteorologickej pozorovateľne, nie je menšia ako 800 m a okamžitá dráhová viditeľnosť nameraná v mieste dotyku nie je menšia ako 650 m. Na čo má cestujúci nárok v prípade zrušenia letu: V prípade zrušenia letu z dôvodu nepriaznivých poveternostných podmienok sa môže cestujúci zadarmo preknihovať na najbližší voľný let, prípadne požiadať svojho dopravcu o vrátenie cestovného. Nároky cestujúceho vychádzajú zo všeobecného nariadenia Európskeho parlamentu a rady č. 261/2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim. Za poskytnutie náhrad zodpovedá spoločnosť, s ktorou má cestujúci uzavretú zmluvu o preprave, nikdy nie letisko.
