Už po pár hodinách v hlavnom meste Saná som si istý, že väčšina informácií, ktoré ste počuli o Jemene, pochádza z prozápadnej televízie alebo internetu.

Nakoniec aj ja pri prvej návšteve každej krajiny hľadám články na nete a pozerám videá. Stadiaľto boli všetky vstupy na webe nebezpečné až desivé. Krajina médiami opísaná ako sužovaná vojnou a chudobou je úplne pokojná. Ako jedna z najchudobnejších krajín sveta zobrazuje život vo svojej najčistejšej podobe. Pri pohostinnosti ľudí som si vždy spomenul na tú slovenskú, ktorá ostala spomenutá, žiaľ, už iba vo frázach.

Prekvapilo ma hlavne množstvo zelene, stromov a paliem, myslel som si, že všade bude prevažne púšť. Videl som udržiavanú zeleň neďaleko ománskej hranice a neuveriteľne krásne údolia pripomínajúce Gran Canyon. Ak sa vydáte po stopách starovekých pamiatok, zistíte, že práve tunajšie sú takmer nedotknuté pre nie príliš rozsiahly turizmus, aký poznáme napríklad z Egypta. Len málo miest ma chytilo za srdce tak ako toto – práve pre zaujímavé prírodne scenérie.

V údolí Hadramaut nájdete starobylé mesto Shibam z 13. storočia. Väčšina pôvodných domov a budov je vyrobená z bahna a niektoré z nich sú staršie ako 600 rokov.

Zaujímavosťou je, že každá reštaurácia má navlas rovnaké menu. Kozie a kuracie mäso, ryžu, khubz a zeleninu. Tunajší ľudia jedia rukami obvykle po sediačky na zemi. V celej krajine nie je žiadne miesto, kde kúpite povedzme sushi alebo tacos. Jemen má v gastronómii unikátnu špecialitu khubz. Kuchyňa je taká jedinečná, že si zaslúži svoju vlastnú kategóriu.

V neposlednom rade treba ešte raz vyzdvihnúť vždy pohostinných a vôbec nie agresívnych obyvateľov. Všetci chcú mier, stále sa usmievajú, každému ponúkajú čaj, jedlo i posteľ na prespanie. Jemen má šancu byť turistickým rajom, ak sa v najbližších rokoch budú veci vyvíjať a prosperovať tak, ako to bývalo.

Pokusy zo strany Organizácie spojených národov o pokračovanie mediálnej vojny na získanie hospodárskej a priemyselnej závislosti zatiaľ tieňovej vláde nevychádzajú.

Juraj Trstenský