Bahrajn, označovaný aj ako ostrov milióna paliem, sa nachádza na západnom pobreží Perzského zálivu. Južne cez Bahrajnský záliv sa rozprestiera Katar a západne od Bahrajnu Saudská Arábia, ktorú s ním spája Most kráľa Fahda. Medzi Katarom a Bahrajnom je plánovaná veľkolepá výstavba Katarsko-bahrajnského mosta priateľstva, ktorý bude predstavovať najdlhšie pevné spojenie na svete. Hlavný ostrov krajiny s názvom Bahrajn má rozlohu 563 km² a práve na ňom sa nachádza najvyšší bod krajiny Jabal ad Dukhan (135 m n. m.). Inými ostrovmi sú Havar (41 km²), Umm Nasan (19 km²), Muharrak (14 km²), Sitra (9,5 km²). Bahrajn je známe regionálne bankové centrum, a preto tu i dnes pôsobí niekoľko najvýznamnejších svetových bánk. Vo februári 2002 bol vyhlásený za konštitučnú monarchiu. Až 80 % obyvateľov žije na ostrovoch Bahrajn a Muharrak. Časť z nich predstavujú prisťahovalci z Ománu, Pakistanu, Indie či Iránu. Bahrajn obývajú arabskí moslimovia a štátu vládne emir.

Táto arabská krajina bola v poradí prvá, čo na svojom území objavila ropu. Pretože sa zásoby ropy postupne zmenšujú, Bahrajn vybudoval hospodársky prístav a priemyselné zóny Míná Sulmán a Sitra bez colných poplatkov. Dnes sa už môže pochváliť aj výrobou iných ako ropných produktov. Nájdeme tu stáť najväčší priemyselný komplex na tavenie a spracovanie hliníka v celom Perzskom zálive, presadil sa i petrochemický priemysel, zariadenie na stavbu a opravu tankerov  alebo stredisko satelitnej komunikácie. Vyznačuje sa lacnou elektrickou energiou. Súčasťou príjmov je tiež niekoľko tradičných remesiel, ktorými sú lov perlorodiek, výroba keramiky, tkanie, stavba plachetníc, hrnčiarstvo. Príjmy krajiny sú efektívne využívané na stavbu nemocníc, škôl a budov ďalších verejných služieb. Školstvo i zdravotníctvo sú bezplatné, funguje vyplácanie dôchodkov, dávok v nezamestnanosti i nemocenských dávok. Vysokú technickú úroveň tu dosahujú cestné komunikácie a doprava.

Poľnohospodárstvo v oázach je zamerané na pestovanie datlí, fíg, granátových jabĺk, zeleniny, no krajina musí zápasiť so stále sa rozširujúcou púšťou. Z hľadiska klímy sú mesiace jún až október horúce a vlhké, teplota vtedy dosahuje aj 42 °C. V decembri až v apríli priemerné teploty dosahujú 10 – 20 °C a zrážky väčšinou prichádzajú v tomto období. Štát sa stále viac sústredí na rozvoj cestovného ruchu, čo sa mu aj úspešne darí. Bahrjan má čo ponúknuť všetkým návštevníkom, či už sú to arabské pamiatky, moderné mrakodrapy alebo mešity, nechýbajú dlhé piesočnaté pláže s koralovými útesmi. Al Jazair je z nich najväčšia i najkrajšia, leží zopár kilometrov do Manamy. Tá svojou modernou architektúrou pripomína Manhattan. Na jej území nájdeme aj starobylú štvrť Bilad Al-Qadim z roku 900. V Maname bol vybudovaný ďalej Chrám Barbara, dom obchodníka s perlami – Beit Al Sivadi, ktorý zdobia farebné sklá a vyrezávané obloky.

Neďaleko od Al Jazair sa rozprestiera prírodná rezervácia Al´Areen, ktorá je domovom nielen pre divokú zver, ale aj pre pelikány, plameniaky a cicavce. Od roku 2004 sa v Bahrajne uskutočňuje Veľká cena formuly F1 na okruhu Bahrain International Circuit pri meste Sakhir. Medzi pozoruhodnosti v Bahrajne patrí pohrebisko Dilmun Burial v oblasti A’ali. Podľa všetkého je to najväčšie pohrebisko na svete a bolo vytvorené počas existencie civilizácie Dilmun. Jeho územie zaberá asi 170 000 hrobov, kde boli ľudia pochovávaní už od doby bronzovej. Z ďalších historických pamiatok stojí za pozornosť Bahrajnská pevnosť (Qal’at Al-Bahrain), ktorej pôvod prvého opevnenia siaha do roku 2800 pred n. l. Inou pamiatkou je Pohanský chrám, predpokladá sa, že bol postavený na to, aby slúžil uctievaniu boha Enkiho – boha podzemných vôd. Prvou mešitou postavenou na území Bahrajnu bola s najväčšou pravdepodobnosťou Khamiská mešita a ide teda o jednu z najstarších islamských pamiatok. Bola vystavaná za vlády dynastie Umayyad, približne v roku 692.

Z múzeí je tu možnosť navštíviť Múzeum lovu perál a Naftárske múzeum. K dominantám Bahrajnu sa tak isto zaraďuje stredoveká pevnosť Arad, ktorú postavili v 15. storočí v arabskom štýle. Stojí neďaleko bahrajnského medzinárodného letiska. Bez povšimnutia netreba nechať ani pevnosť Salman bin Ahmed al Fateh. Kedysi bola obydlím, dnes je sprístupnená pre verejnosť. Je v nej Múzeum arabskej kaligrafie s ozdobenými Koránmi, Múzeum remesiel, obchodu a iných artefaktov, ktoré dokumentujú bohatstvo Bahrajnu ešte pred objavením ropy. Navštevovanou je aj mešita al-Chámis a Strom života, ktorý stojí neďaleko hory Džebel Duchán. Tento 400 rokov starý strom je považovaný za mystický, stojí totiž ako jediný uprostred púšte, kde nie je žiadny zdroj vody.