Typickým madagaskarským dopravným prostriedkom je piroga – obyčajné kanoe vydlabané z jedného kmeňa stromu. Zvyčajne je dlhá viac než 4 metre a po oboch koncoch má vyrezané dlhé špice. Na tých miestach, kde je v krajine voda, sú pirogy najrozšírenejším a často aj jediným dopravným prostriedkom. Dajú sa totiž použiť na plavbu po riekach, jazerách, umelo prekopaných kanáloch i po mori.

Niektoré zvyky svojich predkov si obyvatelia Madagaskaru zachovali dodnes. Vyrážajú na more vo vratkých pirogách, naťahujú siete, dokážu pomocou harpúny uloviť aj manty, tuniaky alebo iné väčšie ryby. Morské pirogy sú pritom spravidla väčšie, merajú až 12 metrov, sú vybavené sklopným sťažňom a plachtou. Na východnom pobreží Madagaskaru však vanú silné vetry, bývajú tam časté búrky a more je väčšinu roka nepokojné.

Za francúzskej koloniálnej éry tu bol preto vybudovaný vodný kanál Pangalanes. Na svojom 665 kilometrov dlhom toku spája niekoľko jazier a lagún a umožňuje tak plávať na pirogách po pokojnej hladine. Komerčné využitie tejto v minulosti hojne využívanej vodnej cesty dnes nahradili turisti.

Práve plavba cez kanál Pangalanes je v posledných rokoch stále vyhľadávanejšou atrakciou, predovšetkým pre množstvo pozorovaného vtáctva a stretnutie sa s madagaskarskými rybármi, ktorí tu žijú rovnako ako pred storočím. V piroge je kvôli stabilite nutné sedieť priamo na jej dne. Keďže aj veslár sedí v lodi pomerne nízko, musí veslom manipulovať dosť vysoko nad hlavou.

Azda tou najťažšou cestou je plavba na pirogách po rieke Tsiribihina na západe ostrova. Niekoľkodňové putovanie býva kombinované s návštevou národného parku Tsingy de Bemaraha. Po niekoľkých hodinách plavby sa zľava vlieva rieka Mania. Nasledujúci úsek rieky je veľmi idylický. Tsiribihina si tu cestu prediera nevysokými horami tiahnucimi sa až kamsi na horizont. Po dvoch dňoch plavby po neobývaných úsekoch v okolí rieky konečne vidieť malé chyže z bambusu i miestnych obyvateľov.

Strom tamarind, pôvodom z tropickej Afriky, poskytuje jedlé a zároveň osviežujúce plody. Nespútané koryto rieky sa v 10-kilometrovom úseku pod dedinou rozlieva do mnohých menších i väčších ramien oddelených od seba piesočnými lavicami a naplaveninami. Kormidlovanie, navigácia a výber tej správnej trasy už vôbec nie je jednoduchý. Mimochodom, názov rieky Tsiribihina vraj v malgašskom jazyku znamená: nevhodná na kúpanie.