1. Letisko princeznej Juliany, ostrov Saint Maarten, Karibské more:

Toto letisko vzniklo v roku 1942. Na začiatku predstavovalo malé vojenské letisko, no dnes je to druhé najvyťaženejšie letisko vo východnom Karibiku. Nebezpečnou je predovšetkým jeho krátka pristávacia dráha, ktorá meria niečo vyše dvoch kilometrov. Piloti musia byť dobre vyškolení, aby tu dokázali pristáť i s Airbusmi A340 či Boeingmi 747 a lietadlo neskončilo v mori. Aj veľké lietadlá teda prelietavajú tesne nad hlavami turistov opaľujúcich sa na pláži, aby mohli následne bezpečne pristáť na krátkej letiskovej dráhe.

2. Letisko Gibraltar:

Výstavba letiska na Gibraltare siaha už do obdobia druhej svetovej vojny a v súčasnosti i naďalej slúži ako základňa pre letecké kráľovské sily, no komerčné lety sú tu tiež na dennom poriadku. Pristávacia dráha meria len 1828 metrov, čo predstavuje pre pilotov mimoriadnu presnosť pri pristávaní i štartovaní. Navyše, letisko z oboch strán obklopuje more, na východnej je to Stredozemné a na západnej záliv Algeciras. Ďalším faktom je, že najrušnejšiu cestu tu predstavuje Winston Churchill Avenue a letisková dráha prechádza priamo cez ňu! Preto tu museli vybudovať železničné priecestie, ktoré zabráni autám v pohybe zakaždým, keď tu pristáva lietadlo. Dráha prechádza z jednej strany ostrova na druhú, pretože je to jediná rovná plocha. To bolo najlepšie riešenie, aké mohli pri jej budovaní vymyslieť.

3. Letisko Barra, Škótsko:

Ťažké pristávanie majú aj piloti na letisku nachádzajúcom sa na vonkajšej časti ostrova Barra, ktorí sú nútení ukončiť svoj let pristávaním v širokej plytkej zátoke. Či to bude práve hladké, vo veľkej miere ovplyvňuje to, kedy práve doznieva príliv.

4. Medzinárodné letisko Courchevel, Francúzsko:

Toto letisko vyrástlo medzi kopcami francúzskych Álp s pristávacou dráhou dlhou pol kilometra. Je položené vo výške 2008 metrov a zároveň musí odolávať silným nárazom vetra, čo spôsobuje komplikácie pri pristávaní aj vzlietaní. Môžu tu pristávať iba piloti so špeciálnym certifikátom a na malých lietadlách.

5. Letisko Juancho E. Yrausquin, Saba, Holandské Antily:

Mnohí považujú práve toto letisko za najnebezpečnejšie na svete. Jeho plocha zaberá skoro celý ostrov a tiež predstavuje jediné letisko ostrova Saba. Má azda najkratšiu dláždenú dráhu sveta s dĺžkou 396 metrov. Treba však poukázať na fakt, že zatiaľ sa tu nestala žiadna väčšia havária.

6. Reganovo národné letisko, Washington DC, USA:

Reganovo letisko je situované priamo v centre dvoch vzdušných prúdov, ktoré sa prekrývajú. Má zvláštnu polohu a pri pristávaní sa tak piloti musia držať v blízkosti rieky Potomac a dokázať sa vyhnúť Pentagonu, pri vzlietaní zasa musia rýchlo stúpať tak, aby sa vyhli Bielemu domu.

7. Letisko Paro, Bután:

Predstavuje hlavné medzinárodné letisko v Himalájach. Keďže vrcholce hôr tu dosahujú výšku až 4900 metrov nad morom, pristávať na tomto letisku môžu iba špeciálne vycvičení piloti, ktorí sú schopní lietadlo ovládať aj v úzkom koryte medzi horami.

8. Letisko Madeira, Funchal, Portugalsko:

Rizikovým je tiež pristávanie na letisku na Madeire, pretože letisko je vybudované medzi horami a Atlantickým oceánom. Pristávacia dráha bola síce už umelo predĺžená, no špeciálne školení piloti musia lietadlá smerovať priamo do hôr a až na poslednú chvíľu ich stočiť na pristávaciu dráhu.

9. Letisko Toncontin, Tegucigalpa, Honduras:

Na tomto letisku v Hondurase pristávanie komplikuje nielen krátka dráha, ale tiež to, že piloti musia preletieť horský terén, aby sa vôbec dostali na letisko a ešte tesne pred pristátím musia prekonať otočenie o 45 stupňov tak, aby pristáli v údolí. Teda Boeing 747 tu určite nemá šancu. 10. Pristávacia dráha Matekane, Lesotho, Afrika: Na tejto pristávacej dráhe komplikuje pilotom situáciu už len poloha. Dráha sa nachádza na okraji hory vo výške 2030 metrov nad morom a meria len 399 metrov. A ešte pred štartom lietadla sa celý čas pasažieri pozerajú na 600 metrov vysokú stenu, ktorá sa týči pred nimi.